Z modrého ohňa zrodený

26. července 2010 v 13:14 | Jenova |  Z môjho pera
Pridávam poviedku, ktorú som napísala so literírnej súťaže na blogu môjho SB Veroniky. Hlasovať za mňa môžete *TU* . Budem veľmi rada za vaše hlasy :) Mno a teraz k poviedke :)


            Elfka sedela na strome a dívala sa do diaľky. Vysoký košatý dub stál na konci lesa a za ním začínala trávnatá pláň. Mladá žena si priložila ruku k očiam, aby jej slnko nesvietilo do tváre.
            ,,Vidíš ich Ierense?" zakričal na ňu rytier, ktorý sedel na koni pod stromom.
            ,,Nie, Abelin. Nevidím ani živú dušu."
            ,,Už dávno sa mali vrátiť."
,,To mali," povedala elfka a zoskočila zo stromu z výšky asi desiatich metrov. Ladne dopadla na zem, postavila sa a kráčala ku koňovi. ,,Už pred tromi dňami."
,,Niečo sa stalo," poznamenal rytier a pozrel smerom k horizontu.
,,Počkáme na Galenura. Potom sa musíme vrátiť do mesta." Rytier prikývol a znova pozrel do diaľky. Očakávali príjazd skupiny ľudských bojovníkov, ktorá im mala pomôcť v boji proti nebezpečným
protivníkom, démonom.

Aj Abelin bol človek, no už niekoľko týždňov žil medzi elfmi. Bol na výprave, kde spolu s družinou mali nájsť účinnú zbraň proti démonom, no jednej noci ich napadli. Niekoľkým rytierom sa pred nimi podarilo utiecť, no démoni ich štvali niekoľko dní a jedného po druhom zabíjali, až ostal nažive len Abelin.
Nakoniec mal viac šťastia ako jeho druhovia. Našla ho Ierense s drakom Galenurom a zachránili ho. Niekoľko dní bol v bezvedomí a kričal zo sna. Keď sa prebral, bol vystrašený a cítil sa nesmierne slabý, no vďaka elfom sa rýchlo zotavil. Neskôr mu Ierense povedala, že ho naháňalo asi šesťdesiat démonov, a on im napodiv nielen dokázal uniknúť, ale ich aj niekoľko zneškodniť. Keď ho našli, okolo neho ležala hromada pobitých démonov rôznych kást. Galenur s Ierense potom zabili väčšinu ostatných, čo krúžili okolo bezvládneho rytiera.
Mladík sa zadíval na elfku po jeho boku. Bola nesmierne krásna, aj na ľudské pomery. Bola o niečo nižšia od neho, mala dlhé čierne vlasy a niekoľko strieborných prameňov, ktoré jej siahali do pol chrbta, jasno sivé oči, pri zreniciach tyrkysové, jemnú bledú pleť a šibalský úsmev. Odetá bola v strieborno-tyrkysovej koženej zbroji skladajúcej sa zo šikmo strihanej sukne, vpredu po kolená a vzadu skoro po zem, vrchného dielu, vysokých čižiem po kolená a chráničov predlaktí. Všetko zdobili jemné elfské rastlinné motívy. Na chrbte mala prehodený tmavý kožený tulec na šípy so strieborným lemom a veľký luk z tmavého dreva so strieborným kovaním.
Abelin naopak mal krátke plavé vlasy, ktoré mu vždy neposlušne stáli na ježka. Oči mal modré a pokožku mierne opálenú. Nosil ťažké plátové brnenie zlato-medenej farby, veľký jedenapolručný meč z leštenej ocele a klasický štít. Medzi elfami vyčnieval, no prijali ho medzi seba ako rovného. Nikdy predtým sa s elfmi nestretol, no bol prekvapený. Páčilo samu, akým spôsobom žijú. V súlade s prírodou, rešpektujú sa navzájom, snažia sa žiť v harmónii a bez okolkov pomohli aj človeku ako on, hoci ho vôbec nepoznali a netušili, čo je zač. Netrpia predsudkami ako jeho rasa. Pochopili, že na boj proti démonom je nutná spolupráca všetkých rás.
,,Už sa vracia!" povedala elfka a vytrhla ho zo snenia. Pozrel sa na oblohu pred nimi. Pred zapadajúcim slnkom sa zjavila silueta veľkého letiaceho tvora. Galenur. Konečne. Drak sa rýchlo približoval a už z diaľky zreval na pozdrav. O chvíľu dosadol kúsok za nimi, otočil sa a prišiel k nim. Bol to mladý drak, rovnako ako elfka aj človek pod ním. Bol smaragdovo zelený, na hlave mal dva strieborné rohy vyrastajúce po bokoch hlavy, aj lietacie blany mal strieborné, oči mal tyrkysové a pazúry na nohách ónyxovo čierne.
,,Už idú," oznámil im. Obaja si vydýchli. ,,Zazrel som ich pri monumentoch, onedlho tu budú."
,,Vďaka bohom," povedal Abelin. ,,Už som začínal mať obavy."
,,Myslím, že len tak pre nič za nič sa nezdržali," odpovedal mu Galenur.
,,Veď oni nám to povedia," poznamenala Ierense a pohliadla dopredu. Už rozoznávala skupinu jazdcov na mocných koňoch. Bolo ich asi desať. Mágovia, ktorí prišli na žiadosť elfského kráľa a radu starého múdreho draka, aby pomohli nájsť spôsob, ako raz a navždy poraziť démonov. Démoni sa zjavili pred dvoma tisícročiami, nikto nevie odkiaľ prišli ani čo sú presne zač. Najprv ich bolo málo, no pred pár rokmi ich začalo pribúdať. Doteraz nikoho neohrozovali a od ostatných rás sa držali bokom. Keď sa pri mestách začali objavovať skupinky démonov, obyvatelia sa rozhodli ich privítať a prijať do spoločenstva ako novú rasu. Avšak démoni nielenže nekomunikovali, ale začali všetkých bezmedzne zabíjať. Staršie rasy proti nim začali bojovať. No aj keď ich stovky umierali, stále prichádzali ďalší. Napádali zväčša ľudské a trpasličie mestá, starým magickým elfským lesom sa zvykli vyhýbať, no i tu sa s nimi už stretli. Okolo hradieb sa rozostavali silné magické bariéry, ktoré ich dokázali zdržať, no museli sa často opravovať. Všetky rasy sa preto nedávno spojili a hľadali cestu, ako s nimi skoncovať.
Trojica čakala, kým mágovia pricválali k nim. Ierense a Abelin si priložili pravé ruky na srdce a mierne sa uklonili, Galenur sklonil hlavu. Mágovia pozdrav opätovali.
,,Vítam vás v Andiliene, zemi elfov," privítala ich elfka.
,,Som nesmierne rád, že po dlhej dobe som hosťom vašej rasy," odpovedal starší čarodej.
,,Kráľ vás už očakáva. A zaujíma ho aj dôvod vášho meškania," podotkol drak.
,,Nuž ... museli sme opravovať magické barikády. Masívny útok."
,,Chápem," povedal drak a otočil sa, aby sprievod viedol.
,,Trpaslíci už dorazili. Draci aj elfský druidi už niekoľko dní študujú v archíve. Orkovia sú na ceste a mali by doraziť v noci," informoval ich Galenur.
,,Priniesli sme niekoľko kníh a zvitkov z našich knižníc, kde sa nachádzajú zmienky o démonoch," povedala jedna mladá čarodejnica, ktorá draka uprene sledovala.
,,Môžem pre vás niečo urobiť, mladá dáma?" spýtal sa.
,,Nič, len som ešte nikdy v živote draka nevidela," odpovedala mu.
,,Predpokladám, že väčšina ľudí nestretla nikoho z môjho druhu."
,,To je pravda. Ja sám som draka videl len raz, aj to z veľkej diaľky. Mal som pätnásť," povedal starý mág.
Už sa stmievalo, keď dorazili do mesta. Mesto sa skladalo z kamenných domov elfov roztrúsených medzi stromami. V strede mesta bolo jazero, do ktorého sa vlieval malý vodopád. Pri bráne už čakal kráľ aj ďalší elfovia.
,,Vítam vás," povedal kráľ a podal si ruku s mágom. ,,Som Filverel, kráľ elfov."
,,Mňa zvú Drewin, som arcimágom," predstavil sa mág.
,,Zrejme ste po ceste vyhladli. Budem rád, keď prijmete pozvanie na večeru. Pracovať môžeme aj zajtra."
,,Súhlasím. Sme veľmi unavení, bola to dlhá cesta."
Mágovia zosadli a kráľ ich viedol do paláca. Mladý elfovia vzali opraty koní a odviedli ich do stajní. Spravili tak aj Abelin s Ierense. Mladíkov kôň bol vysoký štíhli tmavohnedý žrebec, elfkin mal bielu srsť a čiernu hrivu a chvost. Keď sa o ne postarali, aj oni odišli na večeru. Pred bojom sa treba posilniť.

***

Ierense čítala knihu, ktorú priniesli mágovia. Objavila v nej veľa zaujímavých informácií, no zatiaľ nenašla nič, čo by im pomohlo. Kniha bola napísaná pre dvetisíc rokmi, teda v čase, keď sa objavili prví démoni. Napísali ju traja, ľudská čarodejnica a veštica, elfský druid a orkský šaman. Niektorými informáciami prispel aj trpasličí kňaz, takže sa na nej podieľali štyri najsilnejšie rasy sveta Edolinu. Elfka listovala v knihe a čítala všetko, čo ju zaujalo. Mágovia, druidi, šamani aj obyčajný elfovia trávili dlhé hodiny nad knihami a čítali. Ktokoľvek mohol nájsť niečo, čo im pomôže.
Elfka otočila ďalší list a spozornela. Zaujal ju nadpis. Veštba od magny Thelie o spasiteľovi sveta pred zlom z tieňa. Zbežne ju prečítala, zdvihla sa zo stoličky, vzala knihu a kráčala do stredu archívu, kde sa pri veľkom stole radili kráľ, arcimág, arcidruid aj arcišaman. Práve sa nenútene rozprávali o magických tradíciách, aby zmiernili napätie, čo tu vládlo, aspoň medzi sebou. Pri stole sedel aj Abelin a tiež lúštil pergamen, aj Galenur, ktorý opatrne listoval vo veľkej knihe. Ierense sa uklonila, položila knihu na stôl a povedala, čo našla.
,,Nemusí to nič znamenať," povedal ork, ,,ale môže to byť dôležitá informácia." Všetci sa nahli a začali veštbu čítať.
V dobe temna, keď zlo vystúpi z tieňa
Rasy sveta spoja do jedného
Spasiteľ zrodí sa z bojovníka
Tieňobijcu
A z ženy rodu lesného
Hraničiarky
S prírodou spätou
Ktorú hviezdy vyberú
,,To je ono!" zajasali súčasne. Zavolali k stolu niekoľko ďalších mágov, druidov i šamanov a dali im proroctvo prečítať. Všetci sa jednohlasne zhodli, že je dosť jednoznačné.
,,Teraz už len nájsť tých dvoch," povedal arcišaman Balur a chytil sa za bradu.
,,Myslím, že sme ich už našli," povedal Galenur stojaci za ním.
,,Naozaj!" spýtal sa Drewin.
,,Áno. Tieňobijcom nemôže byť nik iný len tuto váš rytier Abelin. Keď sme ho našli, okolo neho ležala kopa zdolaných démonov a ďalší krúžili okolo neho, ani sa ho len nedotkli. Navyše tejto horde niekoľko dní úspešne unikal," povedal drak. Ostatní súhlasne prikývli.
,,A žena z rodu lesného je mladá elfka," doplnila Ierense.
,,Ale musia ju vybrať hviezdy," poznamenal jeden trpaslík.
,,To nebude problém. Každý rok z tom istom čase prichádza kométa. Určite ju vyberie ona. A máme šťastie, pretože priletí už o tri dni v noci," povedal arcidruid.
,,Mali by sme nachystať svadobný obrad. Je to veľká šanca. Naša hľadaná nádej."
,,Je teda mojou povinnosťou prijať tento údel," povedal Abelin. ,,Prijímam s radosťou!"
,,Som rád," povedal arcimág a položil mu ruku na plece. ,,Oznámime to Vášmu ľudu, my pošleme správy našich kráľom."
,,Spasiteľ ... museli by sme čakať minimálne deväť mesiacov, ale pravdepodobne oveľa dlhšie," namietol jeden mág.
,,Máš pravdu, no je to veľká šanca a treba sa jej chytiť. Dokázali sme démonom odolať už pár desaťročí, o jedno alebo dve dlhšie to iste ustojíme," povedal Abelin.
,,Na čo čakáme? Dajme sa do toho," povedal ork. Všetci s pobrali do svojich komnát. Abelin zostal v archíve, kým sa nevyprázdnil. Sedel na stoličke a sledoval vchod. Zbadal v ňom Ierense. Usmiala sa a odišla. Mladý rytie začal dúfať, nie, priať si, aby kométa zvolila ju. Už dlhšie bol do nej zaľúbený a vyzeralo to tak, že aj ona do neho, no nebol si istý. No nech to bude ktorákoľvek elfka, splní to, čo mu predpovedala veštba.

***

Na tretiu noc všetky mladé nezadané elfky stáli na čistinke uprostred posvätného kamenného kruhu. Okolo neho postávali všetci ostatní elfovia aj hostia a čakali, čo sa bude diať. Kométa sa zjavila hneď, ako zmizli posledné slnečné lúče. Bola impozantná. Dlhý striebristý chvost sa ťahal skoro cez tretinu oblohy.
Elfovia začali spievať, pridali sa aj draci a po chvíli aj ostatní. Zazneli flauty, harfy a píšťaly. Niektorí aj tancovali. Okolo kamenného kruhu to žilo, no vnútri neho nie. Elfky stáli a čakali, ktorú z nich kométa vyberie ako partnerku pre mladého rytiera, ktorý bol taký napätý, že sa tejto slávnosti nezúčastnil. Ostal vo svojej izbe a trpezlivo čakal.
Z kométy sa začalo k zemi približovať strieborné svetlo. Pomaly, ladne. Ani vánok nezavial. Svetlo osvietilo celý stred kruhu. Potom sa zúžilo do úzkeho pruhu, svietiaci na symbol runy nádeje vytesanej na jednom z kameňov. Potom sa začal pohybovať. Prechádzal po kruhu, spev neustával, hudba aj tanec takisto. Nakoniec sa lúč zastavil na jednej jedinej elfke.

***

Kráľ vošiel do Abelinovej izby. Mladík stál pri okne a sledoval noc. Videl na kamenný kruh, aj na svetlo, no nemal elfský zrak a to, ktorú elfku mu kométa vybrala, nevedel.
,,Je rozhodnuté," povedal kráľ. ,,Považoval som za svoju povinnosť oznámiť ti, ktorú z našich mladých žien si vezmeš. Tú, ktorú ti kométa vybrala."
Mladík prikývol, nepovedal nič, na to bol príliš rozrušený a plný očakávania.
,,Vybrala Ierense."
,,Vážne?!" spýtal sa prekvapene aj s úľavou.
,,Naozaj. Čaká pred dverami. Nechám vás teda, aby ste sa porozprávali," povedal kráľ, otvoril dvere a nechal vojsť Ierense. Potom odišiel.
,,Takže ..." začala nesmelo. ,,teraz ti to môžem povedať. Doteraz som nemala odvahu. Ale teraz, keď nás aj príroda a mágia spojili, ti chcem povedať, že ťa milujem," povedala elfka a sadla si k nemu.
,,Aj ja teba ..." bolo všetko, čo jej dokázal povedať. Objal ju a ona sa k nemu privinula. Chvíľu ostali v objatí.
,,Teraz musím odísť," povedala elfka. ,,Zajtra sa koná svadobný obrad, uvidíme sa až tam. Obaja sa musíme pripraviť," pobozkala ho na čelo a podišla k dverám. V nich sa otočila a venovala mu ešte jeden úsmev. Aj Abelin sa usmial. O chvíľu dnu vošiel mladý elf a vysvetlil mu, ako to na elfských svadbách chodí. Zajtra ráno prídu pomocníci a nachystajú ho na podvečerný obrad. Dovtedy svoju budúcu manželku neuvidí. Ak by sa tak stalo, podľa tradícií by im to obom prinieslo nešťastie.
Rytier si ľahol na posteľ, založil ruky za hlavu a dívajúc sa na strop izby premýšľal. S Ierense budú musieť splodiť dieťa, napoly elfa a napoly človeka, ktorý má poraziť démonov. Vedel, že prejde ešte veľa rokov, kým sa tak stane.

***

Bolo krátko pred obedom. Abelin stál v chráme v elfských svadobných šatách. Svetlosivé nohavice, vysoké čierne čižmy so striebornými motívmi rastlín, dlhá strieborná tunika, takisto vyšívaná, no čiernou niťou, vykladaná niekoľkými smaragdami, prepásaná čiernym opaskom so striebornou sponou. Pozeral von oknom na elfov, ktorí pripravovali posvätné miesto na obrad. Mal sa konať pod starou mramorovou arkádou pri modrom ohni. Abelin netušil, že existuje aj iný oheň ako červený, no radšej sa nepýtal.
Slnko už začalo klesať, keď pre neho prišlo mladé elfské dievča v tmavozelenej róbe a odviedla ho von. Prišli k jednému z kamenných stĺpov niekoľko metrov od arkády, za lavicami, na ktorých sa už zhromažďovali elfovia a hostia. Všetci elfovia boli odetí v tmavozelených šatách, a ostatní prítomní tiež v rôznych odtieňoch zelenej. Elfka rytierovi povedala, aby počkal pri stĺpe, a odišla. Po bokoch lavíc stáli elfské stráže a držali veľké zapálené fakle. Horeli obyčajným červeným plameňom. Všimol si, že aj oheň za arkádou je červený. Zaujímalo ho, kde je ten modrý.
Vtedy elfovia začali hrať na flautách, píšťalách a harfách. V diaľke sa ozval lesný roh. Pred arkádu predstúpil kráľ v sivej slávnostnej zbroji s dlhým plášťom a korunou na hlave. Abelin pozrel pred seba. K druhému stĺpu prichádzali mladé elfky a medzi nimi v strede išla Ierense. Rytierovi vyrazila dych. Bola oblečená v nádhernej striebornej róbe, vyšívanej striebornou a čiernou niťou, takisto vykladanej smaragdami, na hlave mala korunku okolo čela, z ktorej viseli dlhé strieborné retiazky, niektoré mala vpletené aj do vlasov. Jej róba mala dlhé rukávy, ktoré sa od lakťov rozširovali a siahali takmer k zemi. Sukňa bola takisto dlhá a ťahala sa za ňou asi vo vzdialenosti metra.
Elfovia začali spievať. Ierense aj Abelin podišli k sebe. Rytier nastavil ruku, elfka sa jej chytila a spoločne vykročili ku kráľovi. Všetci ich sledovali. Pôsobili majestátne, ich oblečenie v zapadajúcom slnku žiarilo. Prišli k malému oltáru, vedľa ktorého stál kráľ a hlavná kňažka. Elfka aj rytier pozreli na seba a potom na kráľa. Ten zdvihol ruky a všetko stíchlo. Slnko práve zapadlo a zjavili sa hviezdy a Mesiac. Oheň za nimi vzplanul modrým svetlom. Tak toto je ten modrý oheň.
Kráľ pohliadol na dvoch mladých bojovníkov pred ním a prenechal slovo kňažke. Tá začala veršami zo starodávnej básne. Potom obom pokynula, aby sa otočili k sebe a chytili sa za ruky.
,,Dnes sme sa tu zišli, aby sme spojili tieto dve duše do jedného celku. Deje sa tak za nie práve najšťastnejších okolností, no tomuto okamihu čaro neuberá. Tážem sa vás, Ierense a Abelin, či budete jeden druhého milovať a ochraňovať v dobrom i zlom, dokiaľ vás smrť nerozdelí?"
,,Áno," povedala Ierense
,,Áno," povedal Abelin.
,,Nechť sú bohovia svedkami vášho spojenia a nechť žijete šťastne, nechť splníte proroctvo dávno napísané." Elfka mávla rukami k oblohe a oheň vzplanul do veľkej výšky. Ierense a Abelin sa pobozkali, oheň ešte vzrástol. Keď sa odtiahli a pozreli si do očí, oheň sčervenel a klesol. Obaja sa otočili a kráčali okolo sprievodu na námestie. Tam slávnosť pokračovala. Všetci hodovali, pili a bavili sa, aby aspoň na chvíľu zabudli na hrozbu, ktorá sa rozrastala. Bolo krátko po polnoci, keď sa mladá elfka a rytier odobrali do svojho nového domu, ktorý im dal kráľ. Bol čas splniť proroctvo.

***

Prešlo deväť mesiacov od okamihu, keď sa Ierense a Abelin vzali. Ako všetci dúfali, elfka otehotnela a onedlho mala na svet priviesť dieťa, ktoré malo poraziť démonov. Tí začali byť o čosi agresívnejší, no spojené rasy ich dokázali ako-tak udržať na uzde. Dokonca sa ich podarilo zatlačiť na neobývané Ohnivé pláne na juhovýchode. Podľa správ zvedov sa začali zoskupovať a pravdepodobne niečo chystať, pretože nájazdy na mestá ustali.
Život sa vrátil do pokojnejších koľají, no každý vedel, že nevyhnutne musí dôjsť ku stretu. Kedy, to však nebolo jasné nikomu. Bojovníci a čarodejníci precvičovali svoje schopnosti, aby boli pripravení. Spojenectvu rás sa podarilo dať zatiaľ dokopy obrovské vojsko, no podľa hlásení ich armáda démonov niekoľkonásobne prevyšovala.
Abelin držal Ierense okolo pása a spoločne sa prechádzali. Boli spolu šťastní. Obaja vedeli, že jedného dňa spoločne povedú záverečnú bitku proti démonom. No nateraz si užívali pokojný život. Zrazu elfka zastala a sklonila hlavu.
,,Čo sa deje?" spýtal sa jej Abelin.
,,Nič, len planý poplach," odpovedala mu Ierense. No o chvíľu sa to zopakovalo.
,,Teraz ma už neoklameš," presviedčal ju rytier. ,,Nastal čas?"
,,Myslím ... myslím že áno," odpovedala a hlasno vzdychla.
,,Odvediem ťa domov a dôjdem pre babice," povedal Abelin a pohladil ju po líci.
,,Dobre," pritakala Ierense, no zrazu skoro klesla na kolená, no Abelin ju stihol chytiť. Vzal ju na ruky a stenajúcu ju niesol do domu. Prvému elfovi, ktorého stretol, povedal, že dieťa sa pýta na svet a nech dobehne pre pomoc. Doniesol elfku do spálne a položil ju na posteľ, kde sedel pri nej a hladil ju po vlasoch, kým neprišli asi tri ďalšie elfky a poslali ho von. Nemohol byť v dome, radšej išiel von, osedlal koňa a vyrazil si zajazdiť do lesa, aby prišiel na iné myšlienky. Bál sa o Ierense aj o dieťa, nemohol len sedieť a čakať. Napokon sa asi po hodine vrátil. Pred domom na lavičkách sedeli jeho priatelia, kráľ a arcimág.
,,Stále nič nevieme," povedal mu Drewin. Abelin pozrel do okna, za ktorým sa odohrávala významná udalosť. Polo odtiaľ počuť len slabé elfkine výkriky. Odvrátil sa a začal sa prechádzať. Pomaly sa zotmelo, no z izby nik nevyšiel. Rytiera premkol strach. Čo keď sa niečo stalo? Ostatní ho upokojovali, no obavy ho neopúšťali. Nakoniec asi hodinu po polnoci vyšla z domu mladá elfka a povedala im, že môžu ísť dnu. Chlapi vyšli po schodoch hore do izby. Jedno mladé dievča sedelo pri kolíske a usmievalo sa.
,,Je to chlapec," povedala Abelinovi. Tomu sa v očiach zaleskli slzy.
,,A Ierense?" spýtal sa.
,,Spí, bolo to na ňu veľa. Dieťaťu sa nechcelo na svet."
Abelin si sadol na posteľ k svojej žene, ktorá pokojne odpočívala. Pobozkal ju na vlasy. Potom prešiel ku kolíske a pozrel na svojho syna. Aj ten sladko spal.
,,Ierense mu dala meno Rilien, to znamená nádej," povedala elfka.
,,Aj mne sa páči," odvetil Abelin a vyšiel z izby. Tak stáli ostatní.
,,Gratulujem," povedali mu všetci. Potom odišiel do inej izby, aby si tiež ľahol do postele. Bol to teda deň.

***

Mladý Rilien mal už sedemnásť rokov a vládol výnimočnou magickou silou. Mal silu človeka a rýchlosť elfa. Bol o čosi vyšší ako normálny človek, uši mal špicaté, aj keď nie také dlhé ako elf, vlasy mal havranie po matke a oči modré po otcovi. Všetci do neho vkladali svoju nádej.
Pred pár dňami sa mu prisnil sen, v ktorom sa mu zjavila postava zahalená v žiariacom háve a povedala mu, že nastal čas. Preto sa vojská elfov, ľudí, orkov aj trpaslíkov začali formovať. Ďalších dôvodom bolo aj to, že démoni začali postupovať cez Ohnivé pláne smerom k ľudským mestám. Magické bariéry, ktoré tam vŕšili niekoľko rokov, ich zdržiavali, no zastaviť ich nedokázali. Nastal čas na konečný, posledný boj. Nech už dopadne akokoľvek, táto vojna sa skončí.
Rilien stál pod Veľkým stromom, keď k nemu prišla Ierense v plnej zbroji, rovnako ako on.
,,Na čo myslíš?" spýtala sa ho.
,,Na moju úlohu. Bojím sa," odpovedal jej.
,,To my všetci. Aj ja, aj tvoj otec. Nikto nejde do boja bez strachu."
,,Okrem démonov."
,,To je pravda. Oni strach nepoznajú. Avšak nesmieš im dať najavo ten svoj."
,,Viem. Musím byť silný."
,,Na úsvite odchádzame. Po ceste k Ohnivým pláňam sa spojíme s vojskami ľudí a orkov, trpaslíci práve tiahnu okolo, počkajú nás."
,,Choď sa pripraviť," povedal Rilien.
,,Idem, aj ty by si mal. Ja som hotová, už len koňa mi treba obriadiť. Ani ty by si na to nemal zabudnúť." Položila mu ruku na rameno. Mladík prikývol a Ierense odišla. Rilien zdvihol hlavu a zadíval sa na zapadajúce slnko. Onedlho sa rozhodne.

***

Elfovia klusali vo veľkej formácii. Trpaslíci išli vedľa ich šíku na statných horských kozách, mnoho z nich ťahalo veľké bojové vozy. V diaľke videli cválať mohutné kone orkov. Ľudia sa k nim mali pridali pred pár hodinami. Draci leteli nad nimi. O pár minút sa orkovia pripojili k cválajúcej armáde a spoločne mierili s Ohnivým pláňam. Prešla noc a svitlo nové ráno. Spomalili. Na horizonte sa črtali štíty gigantických sopiek, ponad ktoré sa vznášali temné chmáry. Po chvíli zastali a rozmiestnili sa. Jazdci s kopijami a halapartňami dopredu, bojovníci s mečmi, palcátmi, sekerami a pästnými zbraňami do stredu, čarodejníci a lukostrelci dozadu.
Ierense s Abelinom sa počas cesty držali pri sebe, no teraz sa museli rozdeliť. Abelin velil bojovníkom, oka lukostrelcom. Pobozkali sa, dlho si pohliadli do očí a pobrali sa k svojim oddielom. Rilien zasa velil mágom. Vystúpil na vyvýšený kus zeme. Zdvihol do výšky magickú palicu. Vojsko začalo jasať a vrieskať bojový pokrik. Mladík pohliadol k Pláňam. Zjavili sa na nich šíky postáv zahalených v tieni. Démoni. Rilien zvrieskol. Dav mu odpovedal a potom sa pomaly začal sunúť proti nepriateľovi. Najprv krokom, potom klusom a nakoniec cvalom.
Démoni sa hnali hlava-nehlava, bez nejakej stratégie či organizácie. Spojenectvo malo výhodu vo veľkých koňoch, trpaslíci na mohutných capoch tvorili druhý voj. Lukostrelci za jazdy posielali dopredu salvy šípov. Prvá zrážka dopadla dobre. Kone buď démonov preskočili, alebo ich zrámovali a podupali. Démoni sa snažili proti nim brániť, no aj statný ork mal problém zastaviť rozbehnutého koňa. Démoni vrieskali a niektorí vzali nohy na plecia. No moc im to nepomohlo. Bojovníci ich jedného po druhom stínali. Draci sa vrhli dopredu a spaľovali celé oddiely.
Mágovia pod velením Riliena zosielali silné kúzla na vzdialenejšie šíky a lukostrelci neprestávali strieľať. Rilien sa zrazu strhol. Medzi démonmi pocítil silnú bytosť. Tá si cez vlastných razila cestu k nemu. Démoni zastali a vytvorili koridor. Na jeho konci sa ukázala postava asi dva metre vysoká, zahalená v čiernom plášti, v planúcom čiernom brnení, na hlave mala zvláštnu korunu z kostí. Dopredu zízali len červené oči. Aj bojovníci ostatných rás zastali a čakali. Postava prešla okolo nich, ani sa ich nedotkla. Preto sa tiež rozostúpili až k Rilienovi. Ten zosadol z koňa a kráčal smerom k postave.
Zastali asi desať metrov od seba. Dívali sa na seba a mlčali. Po chvíli s votrelec ozval: ,,Je mi cťou ta poznať," a zaškeril sa.
,,Kto si?" odvrkol Rilien.
,,Ten, kto stvoril démonov," odvetil.
,,Prečo to robíš?"
,,Pretože chcem vládnuť, samozrejme." Postava zdvihla hlavu a červené oči zhasli. Namiesto nich na Riliena pozerali dve tmavohnedé zlovestné oči.
,,Volám sa Bruxar, bol som kedysi človekom a teraz je zo mňa nekromanter," vyškeril sa.
,,Je mi jedno kto si. Ukončíme to."
,Máš pravdu. No vedz, že ma neporazíš."
,,Nebuď si tým taký istý."
Obaja sa pripravili. Bruxar na mladíka vystrelil temnotu, no tá narazila na štít.
,,Pekný kúsok," zasmial sa. Začali na seba zosielať jedno kúzlo za druhým. Ostatní bojovníci museli o pár metrov ustúpiť, pretože zrážky mágie by ich boli pozabíjali.

Boj neustával. Raz mal na vrch jeden, raz druhý. No zdalo sa, že Rilienovi ubúdajú sily rýchlejšie. Jeho štít začal pulzovať. Ierense skoro zamrela, Abelin sa na to díval s kamennou tvárou.
,,Hovoril som ti," povedal Bruxar a prestal kúzliť. Rilien kľačal na jednej nohe a opieral sa o palicu. Dychčal. Oči mal zatvorené. Nekromanter k nemu podišiel.
,,Si príliš mladý. Ja som starý a veľmi mocný."
,,To možno si, ale ja mám niečo, čo ty nie," prehovoril Rilien.
,,Vážne?" povedal Bruxar posmešne.
,,Vážne ... nádej, viera a podpora mojich spolubojovníkov. Tvoji poskokovia sa ta jedine boja a nenávidia ťa."
,,Aj to ma posilňuje."
,,To možno, no je tu ešte jedna vec ... láska. Z nej som sa zrodil a dnes mi dáva silu." Prudko sa postavil a a odšmaril nekromantera na zem modrým, plameňom. Ten sa chcel postaviť, no Rilien okolo neho vytvoril pentagram z modrého ohňa. Zdvihol ruku namierenú na Bruxara a vyslal na neho silný prúd, taktiež modrého plameňa. Bruxar vrešťal, no nepomohlo mu to. Chcel sa postaviť, no mágia ho dostala a výbuch many skoro zvalil všetkých naokolo na zem. Len čo ich pán zahynul, démoni začali utekať. Bojovníci ostali v úžase, keď s a jeden za druhým začali vyparovať. Nažive ich držala len nekromantova sila. Teraz, keď ho nebolo, mizli.
Rilien sa zdvihol zo zeme. Tak je teda koniec. Pribehla k nemu Ierense aj Abelin a objali ho. Nezmohol sa na slovo, tak teda len svojich rodičom stisol. Ostatní začali jasať.
,,Vyhrali sme!" znelo zo všetkých strán. Proroctvo sa naplnilo. Vodcovia armád si podali ruky a každý sa pobral domov. Svet bol zbavený démonov a po dlhých rokoch nastal mier.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Veronika Veronika | Web | 7. srpna 2010 v 13:12 | Reagovat

Úpně sem se tě zapoměla zeptat, co bys chtěla na diplom za soutěž.

2 Jenova Jenova | 7. srpna 2010 v 14:27 | Reagovat

Mohla by na ňom byť elfka a drak, ak by sa náhodou pritrafil aj rytier bolo by to fajn :)

3 aragorn aragorn | 3. července 2011 v 9:51 | Reagovat

WAU tak tento príbeh nemá chybu!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama